Môj príbeh - ako sa to všetko začalo
Pevne verím, že univerzita v Anglicku ma vyzbrojí praktickejším vzdelaním než VŠE v Prahe. Ak k tomu pridám fakt, že život v pulzujúcom 12 miliónovom veľkomeste má pre vás pripravené aj tie najbizarnejšie situácie, tak je to tiež skvelá škola života. Najmä ak máte 21 a vyrástli ste na východe Slovenska.
Mix kultúr a jazykov, medzinárodné kamarátstva a lásky, anonymita, nové možnosti, to všetko ma tajomne fascinovalo. A môjho otca desilo.
Po pár mesiacoch nečakane stretávam človeka – je to ON. Akosi iný, dušou spriaznený, rozpráva tým krásnym chrapľavým jazykom (hebrejčinou) a odzbrojil ma tou šokujúcou otvorenosťou typickou pre Izraelčanov. Sadli sme si tak dobre, že sa nám už nechcelo postaviť. A tak si sedíme dodnes… 🙂
Po 5 rokoch urputného štúdia, nespočetných párty, experimentovania, práce od nevidím do nevidím, konečne finišujem s titulom M.A. (ktorému môj otec nerozumie, a teda, neprikladá mu nijaký význam. Širšej rodine radšej o tom mojom “kurze” ani nehovorí…) 😅
Držím diplom v ruke, hlava plná snov a plánov, ale čosi mi aj tak nedáva zmysel.
To som teraz ako pripravená na život? Mám sa zamestnať? Budem šťastná, naplnená? Budem si môcť dovoliť život po akom túžim?
Na väčšine univerzít vás cvičia ako byť dobrými korporátnymi zamestnancami a to predsa znamená makať na sny niekoho iného, nie?
Ja ale verím, že sa dá žiť aj inak, a tak sa potrebujem vyzbrojiť.
Sebarozvoj.
Ten nevyučujú nikde.
Bez toho to ale nejde. Bez sebapoznania sa jednoducho neposuniete.
Sebarozvoj a sebapoznanie vám obráti život naruby. Prefľaská vás z každej strany a vy zrazu vytriezvete. Vytriezvete z tej ilúzie, ktorá nám je všetkým predkladaná.
Že treba robiť 8 hodín denne za pár eur,
že život je ťažký a trpieť sa musí,
že talentovaný a šikovný sa už musí človek narodiť,
že šťastie je, ak nosíš drahé oblečenie a vozíš sa na luxusnom aute,
že ak nevyzeráš ako tá alebo ten na Instagrame, tak si nula a nikto ťa nebude chcieť,
že by sme mali všetci žiť tak, ako nám spoločnosť predkladá, božechráň trochu vybočiť z naliňajkovanej cestičky.
Kdesi v hĺbke duše cítim, že skutočné naplnenie príde len cez hodnotu, ktorú prinesieme tomuto svetu. 🙌
A tak si píšem do svojich poznámok nasledujúcu myšlienku:
Naším cieľom by malo byť premenenie našej vášne na hodnotný produkt alebo službu, ktorá ľuďom pomôže a sú ochotní za to zaplatiť. 🙏
Potom máme vyhraté.
Naša práca zrazu nebude našou prácou, ale koníčkom, ☀️
na dovolenky zrazu nebudeme chodiť, aby sme si oddýchli, ale aby sme nabrali inšpiráciu,
život bude zrazu krajší a my sa budeme cítiť naplnení.
Finančná odmena za nami prinesenú hodnotu bude len čerešničkou na torte.
ALE… ja predsa neviem nič, čím by som sa uživila! Akú hodnotu mám ľuďom priniesť?
A keďže londýnsky životný štýl vám dá zabrať, tak sa sťahujem… rovno do púšte!
Nič. V hlave prázdno. Všetkých guruov sebarozvoja mám naštudovaných. Neviem nič praktické. Keby som aspoň vedela hrať na klavíri, tak to môžem učiť iných. Nemám v rukách žiadne remeslo. Neviem, čo je tá moja vášeň. Len hlava natrieskaná teóriami, ktoré mi tak h**** zarobia. ☹️
Zisťujem, že školy sú ilúzia a učia tam kadečo nepotrebné. Pravdepodobne skončíte ako jedinec, ktorý je od seba úplne odpojený, s kreativitou na bode mrazu, bez akejkoľvek zručnosti, ako vytvárať hodnotu a zarobiť si tak peniaze v reálnom živote!
Cítim sa stratená. 😳
A tak sa vlastne moje štúdium začalo až po škole.
Tentoraz… od expertov! A to najlepších v odbore! 👌
Učiť sa od expertov by mal byť zákon! Je to nutnosť, bez ktorej dnes nemožno robiť nič na profesionálnej úrovni. Ako to Brendon Burchard nazýva – experti odovzdávajúci žezlo ďalšej generácií expertov. Som očarená.
Prvýkrát cítim úžasnú, hlbokú vďačnosť za to, že viem po anglicky. Tie otvorené dvere do sveta, prístup k informáciám…
Apropo, dá sa dnes vôbec fungovať bez angličtiny? Neviem a nechcem si to predstaviť.
V púšti je ticho a pokoj, ktorý som tak potrebovala. Komunitný život v kibbutzi sa postará o raňajky, obed a večeru a sem tam nejaké rozptýlenie vo forme kultúrneho programu. Čas ide pomaly. Domáci sa dvakrát netrápia, čo bude zajtra. Sú zmierení, majú svoju ideológiu a fungujúci systém.
Občas nad nami neveriacky krútia hlavou, za čím sa to vlastne ženieme?
Život je predsa tu a teraz, o chvíľach s ľuďmi, ktorých máme radi.
Áno, to je pravda, súhlasíme, ale ľahko sa to hovorí, keď je o vás postarané.
My sa s mužom nevzdávame. 👊
Tisíce eur investovaných do kurzov o digitálnom marketingu, desiatky softvérov, platforiem a aplikácií, ktoré nám vlastne ani netreba, zopár nepodarených pokusov o affiliate podnikanie. V ničom sa nenachádzame. Akosi to nie je “ono”. Niečo robíme zle, ale nevieme čo.
Áno, stiahla som do toho aj môjho muža, ktorý mal v Londýne skvelo fungujúci business. Hovorím mu, že život je príliš krátky, aby sme robili to, čo nás nebaví.
A tak všetko nechal a pustil sa do online podnikania. Ešte stále ma má rád, ako tvrdí. 😚 Aj si ma vzal za ženu. 🥰
Nedalo sa ináč, realita ma zatlačila do kúta. Zamestnala som sa. Ale za to v niečom, čo ma bavilo. V marketingovej agentúre. Veď skúseností nie je nikdy dosť.
Človek sa naučí kadečo, aj to, že existujú online marketingové agentúry, ktoré nemerajú konverziu! To sú mi veci!!! Od tej chvíle som si na 100% istá, že raz tie ľady prelomím.
Po pár mesiacoch nachádzam problém. Viem, prečo veci nefungujú.
Veď ja makám na niekoho iného sny!
A neprinášam vlastnú hodnotu. Skutočnú hodnotu. Tú autentickú, moju vlastnú, takú, ktorú ľudia chcú a potrebujú.
Trvalo mi to takmer 3 roky než sa mi to dostalo pod kožu. Teraz to chápem. Na niektoré veci musí človek proste dozrieť.
Čo budem preboha robiť?
V tom čase som mala za sebou dnes už legendárny kurz Podnikání z pláže od Stáni Stiborovej.
Bola som v jeho úplne prvom ročníku v roku 2015. Splnila som ho celý, všetko nastavila podľa návodov a dokonca som aj začala predávať ebooky o zdravom stravovaní (to bola vtedy moja silná téma, tým som žila). O ničom inom ma ani nenapadlo tvoriť.
Po napísaní pár článkov som ale pochopila, že som k tej téme povedala všetko, čo vo mne bolo (nie som žiadny nutričný špecialista) a tak som to aj hneď celé zabalila. 🤭
Ale skúsenosť to bola na nezaplatenie.
Vlastne to odštartovalo moju “kariéru” web dizajnérky.
Následne som sa pustila do ďalších tém, čo ma zaujímali – sebarozvoj, duchovno, ako byť sám sebe šéfom. Ku všetkému som postavila web, automatizácie a predajné funkcie a začala predávať nejaké digitálne produkty.
Nič z toho nebol žiadny úspešný business, lebo som si uvedomila… že mňa vlastne na tom celom bavilo to stavanie webu, prepájanie aplikácií, nastavovanie predajných funkcií, dizajnovanie krásnych stránok.
A tak som sa nadšene pustila do testovania dalších nástrojov.
Vtedy na scénu prišiel Elementor. Moja záchrana. Revolúcia v tvorení webov.
Už žiadne ťažké témy pre WordPress, nekonečné hľadanie, čo sa kde edituje, žiadne kódiky, nič. Len jedna nádherná plynulá intuitívna hra. Totálne som sa zamilovala.
A tak som sa hrala, stavala si rôzne weby s rôznymi funkciami, len tak pre seba. A pomaličky aj pre druhých.
Učila som sa od tých strašne cool Američanov na YouTube, čo za každým slovom hovorili “awesome” a všetci mali vo videách na hlave šiltovky. 😅
Vlastne sa nebolo kde inde učit. Na Slovensku vtedy žiadne zrozumiteľné návody asi ani neexistovali, tobôž žena, čo by učila o WordPresse. 😅
Anyway, späť ku mojej objavenej vášni.
Prvákrát som pocítila, že ja si viem takto vlastne zarábať… že mám nejaké to “remeslo” v rukách. Náramne som sa tešila. A tak som sa do toho obula ešte viac. Objavila som totiž svoju vášeň.
Rada by som vám ukázala svoj prvý web… keby ešte existoval. 🙈
Nevadí, podstatné je, čo pre vás viem urobiť dnes. A že je to o 5 dimenzií krajšie, lepšie, kvalitnejšie. 💃
Milé moje ženy, chcem vám povedať, že…
Po rokoch dizajnovania webov, občas aj elektrikárskych, ktoré ma fakt nebavili…
Po rokoch príbehov od žien, ktorým sa programátori vysmievali, že nevedia, čo je hosting, že načo im web, keď ani nevedia, čo na ňom chcú…
Po rokoch učenia, keď som pochopila, že reprezentatívne weby vám učty nezaplatia a nechcem vám také weby robiť…
Po týchto rokoch som si povedala, že migrujem. Migrujem na tvorbu výhradne pre ženy.
Chcem, aby ste mali krásne, ženské, voňavé weby, ktoré vám budú zarábať na život, po akom ste vždy túžili…
Chcem, aby ste sa cítili, že vám niekto rozumie, že sa vie nacítiť na váš vkus, a že vám postaví web, ktorý vás bude reprezentovať v tom najlepšom svetle…
Niekto, kto od vás zoberie tie technikálie a vy si môžete radšej dať kávu s kámoškou a venovať sa aktivitám vo vašom podnikaní, ktoré vás bavia podstatne viac.
Niekto, pri kom sa nemusíte cítiť trápne, že neviete, kde kúpiť ten p…. hosting…
Niekto, kto vás s láskou naučí, ako si samy dokážete vytvoriť web, funnel, nastaviť automatizácie…
Chcem, aby o vás bolo postarané…
Tak ako si to zaslúžite.
Ako bohyne. (Ďakujem, Ema.)
A preto som tu.
Ďakujem vám za dôveru. Veľmi si to vážim. A teším sa na to všetko, čo spolu v online priestore ešte vytvoríme.
m.
PS: A ohľadom tej vášne…
Vieš, ona sa len tak neobjaví. V nečinnosti. Bol to krásny výsledok cesty sebarozvoja a sebapoznávania, roky, keď sa sama seba neprestávaš pýtať “čo ma napĺňa?”, “čo ma nabíja energiou?”, “pri čom dokážem zabudnúť na čas?”, “čo by som robila aj zadarmo?”.
Sebapozorovanie. (To tiež v škole neučia, lebo je to veľmi potrebná vec pre život.) Všímala som si, čo ma baví, čo ma zaujíma. Skúšala som. Hrala som sa. A potom tam bol zrazu ten klik. Aha, to ma baví, viem tým druhým pomáhať, je o to záujem, ľudia sú za to ochotní zaplatiť. Ten prienik je veľmi dôležitý, aby to dávalo zmysel po každej stránke. Držím ti palce. 💋
